Po liečbe prišlo odhodlanie pomáhať

Nikola Lapošová vie, čo znamená bojovať s onkologickým ochorením. V septembri 2016 jej ako 17 ročnej diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín – Hodgkinov lymfóm. Pamätá si presne deň, keď sa túto správu dozvedela od mamy. Sedela pri káve a svietilo slnko... Hoci sa jej v tej chvíli zrútil svet, po slzách prišlo obrovské odhodlanie bojovať. Dnes pre Nikolu opäť svieti slnko. Presvedčili sme sa o tom pri našom nedávnom stretnutí v nemocnici, kde prišla odovzdať Svetielku nádeje príspevok, ktorý sa jej podarilo získať vďaka nápadu pomáhať deťom s podobným ochorením, akým si sama prešla. Tričká s nápisom #čakajnečakané na sociálnej sieti oslovili mnohých ľudí a vďaka tomu sa jej podarilo pomôcť nášmu občianskemu združeniu sumou 825 eur. Dojatie a radosť sme spolu s ňou zdieľali, keď prišla symbolický šek odovzdať priamo do nemocnice. Spolu s ňou prišla aj obrovská dávka pozitívnej energie, s ktorou sa podelila na oddelení. Po návšteve zvýšil čas na krátky rozhovor.

Aké je to vrátiť sa späť tam, kde si krôčik po krôčiku prechádzala boj s chorobou?

Nebolo to ľahké vrátiť sa, ale snažím sa to brať pozitívne a myslím najmä na to, že mi tu pomohli. Teším sa, že som sa dnes mohla porozprávať s pacientkou, ktorú som povzbudila a snáď aj rozveselila. Pre mňa to bol veľmi dobrý pocit.

Môžeš nám prezradiť viac o nápade s tričkami a nápisom #čakajnečakané?

Motto prišlo od mojej kamarátky Majky. Riadila som sa týmto mottom po celú liečbu a držalo ma pri živote. Vďaka Majke som zažila veľa nečakaného, precestovala som to, čo za celý život nie, a dokonca som prvýkrát letela lietadlom, takže všetko zlé, je na niečo dobré.

Po liečbe si dostala nápad pomáhať. Chcelo to odvahu?

Dlhšie som nad tým rozmýšľala, nevedela som sa k tomu odhodlať, bála som sa, či to ľudí osloví, či sa im to bude páčiťa najmä, či prispejú. Nakoniec som sa odhodlala a vyšlo to výborne. Ozývali sa ľudia z celého Slovenska. Takže opäť - prišlo nečakané. Výťažok som sa rozhodla venovať Svetielku nádeje, pretože mi počas liečby veľmi pomáhali a tie peniaze išli tam, kde mali ísť. Keby som neochorela, zbierka by nebola. Jasné, že to bolo aj zlé, mala som bolesti, veľa som si vytrpela, ale naučilo ma to vyrovnať sa s takýmito situáciami. Mala som veľkú oporu v rodine, priateľoch, zároveň som zistila, ktorí sú tí praví priatelia...

Čím tebe najviac pomáhalo Svetielko nádeje?

Komunikácia a preplácanie liekov. Veľmi mi pomohli rozhovory s Ľubošom Moravčíkom, sociálnym pracovníkom. Veľkou pomocou je aj preplácanie liekov, to určite pomohlo, najmä rodičom. Spomínam si tiež, že som bola veľmi prekvapená na začiatku liečby, keď som dostala ruksak (balíček prvého kontaktu), kde boli hygienické potreby. Bolo to super a tiež aj to pomohlo. Počas celej liečby som cítila, že je tu nielen zdravotná starostlivosť, ale aj Svetielko nádeje, ktoré mi bude oporou.

Netajíš sa odhodlaním pomáhať i naďalej...

Som odhodlaná pomáhať. Vyliečením to pre mňa neskončilo, to vôbec nie. Skôr by som chcela pokračovať, buď zbierkou alebo pomôcť akoukoľvek formou ako sa dá.

Čo by si odkázala tým, ktorí sa liečia?

Treba myslieť pozitívne. Viem, že nie vždy sa to dá, ale je to dôležité. Treba prejaviť emócie vždy, či tie dobré alebo zlé, a hlavne bojovať, veriť, že sa vyliečia. « Nazad na predchádzajúcu stránku

O nás

Darujte nám on-line:

Podporili sme DFNsP v Banskej Bystrici sumou 1 066 927, 99 €