Dobrovoľníctvo vo všeobecnosti prináša ľuďom rôzne benefity; jedným z nich je aj to, že sa spolu stretávajú a spoznávajú rôzni zaujímaví ľudia. Jedným z nich je aj naša dobrovoľníčka Katka Hrašková, študentka Ekonomickej fakulty UMB, ktorú ste mohli stretnúť minulý rok počas Dňa otvorených dverí Svetielka nádeje či na Olympiáde vo varení bryndzových pirohov vo Zvolene. Katka nedávno úspešne prezentovala svoju študentskú vedeckú prácu, za ktorú získala v súťaži prvé miesto. O predmete jej výskumu, ako aj o vzťahu ku Svetielku nádeje sme sa s ňou teda porozprávali viac. 

Katka, čo Vás viedlo k rozhodnutiu začať fungovať ako dobrovoľníčka, a prečo práve vo Svetielku nádeje? 

Vo svojom živote ma vždy sprevádzala túžba pomáhať druhým, čo sa odrazilo aj v mojom rozhodnutí študovať na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici. Môj prvý kontakt so Svetielkom nádeje prišiel počas vysokoškolského štúdia v kombinovanom programe Ekonomika a manažment sociálnej práce na Katedre sociálnej práce PF UMB. Počas štúdia som mala možnosť hlbšie preniknúť do problematiky dobrovoľníctva, ktorú vyučovala pani doc. Brozmanová Gregorová – odborníčka na túto oblasť a zároveň prezidentka Centra dobrovoľníctva. 

Ďalší impulz prišiel cez beh a obdobie pandémie Covid-19, keď Svetielko nádeje spustilo virtuálne behy. Tieto podujatia mi umožnili spojiť dve zmysluplné aktivity – dobrovoľníctvo a beh – a dať im hlbší význam. Zúčastnila som sa všetkých doterajších virtuálnych behov a postupne som začala intenzívnejšie sledovať činnosť tejto organizácie. 

Na práci Svetielka nádeje ma oslovuje najmä húževnatosť, s akou sa púšťate do všetkých aktivít. Je vidieť, že to robíte od srdca pre deti, ktoré musia bojovať so zákernou chorobou. Je mi veľmi blízka aj myšlienka prepájania zdravého životného štýlu, športových a rodinných podujatí s charitou – považujem to za win-win pre obe strany. 

Spolu s manželom sa pravidelne zapájame do bežeckých podujatí, ktoré podporujú Svetielko nádeje a ktoré organizujú Misosport či Marathon BB Tour. Veľkou inšpiráciou je pre mňa aj Ivetka Furáková, ktorá svojimi výnimočnými bežeckými výkonmi pomáha šíriť dobré meno organizácie. 

Ako rodičia jedného dieťaťa a s druhým na ceste vnímame takéto aktivity ako zmysluplné trávenie víkendov. Počas štúdia som však kvôli práci a neskôr aj kvôli rodine nemala odvahu stať sa aktívnou dobrovoľníčkou, aj keď som o tom často premýšľala. 

Zlom prišiel, keď som sa rozhodla pokračovať v štúdiu na programe Ekonomika verejného sektora na katedre Verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja EF UMB. V rámci predmetu Marketing neziskových organizácií, ktorý vyučuje pani prof. Vaňová, sme mali na seminári hosťa z Hokejového tímu UMB, ktorí nám porozprával o svojej spolupráci so Svetielkom nádeje. Prácu koordinátorky dobrovoľníkov Vandy Pandorfyovej i celého tímu organizácie veľmi obdivujem a patrí Vám veľké uznanie. 

Vtedy som si povedala, že je čas konečne to skúsiť. A už po prvej dobrovoľníckej akcii som ľutovala, že som sa neodhodlala skôr. 

Študujete ekonomiku verejného sektora – ako toto štúdium súvisí s dobrovoľníctvom, so Svetielkom nádeje? 

Štúdium mi umožnilo hlbšie pochopenie spoločenského významu solidarity, verejného dobra a spoluzodpovednosti za zraniteľných, čo považujem za hodnoty, ktoré sú hlboko zakorenené aj v činnosti Svetielka nádeje. V rámci štúdia som mala možnosť získať vedomosti o fungovaní neziskových organizácií, vrátane tých, ktoré pôsobia v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti – presne ako Svetielko nádeje, ktoré pomáha onkologicky chorým deťom. Vďaka predmetom ako Marketing vo verejnom a neziskovom sektore alebo Manažment vo verejnom sektore sme sa učili porozumieť princípom fungovania, financovania a riadenia takýchto organizácií.  

Počas štúdia som sa oboznámila aj s princípmi behaviorálnej ekonómie a s využívaním behaviorálnych intervencií, ktoré aj pri minimálnych nákladoch dokážu efektívne ovplyvniť rozhodovanie jednotlivcov v prospech spoločného dobra. V týchto poznatkoch vidím veľký potenciál aj pre oblasť dobrovoľníctva, kde správne zvolený prístup dokáže zvýšiť motiváciu, spoluprácu či angažovanosť. 

Tieto poznatky mi umožnili lepšie pochopiť zmysel a význam práce organizácií ako je Svetielko nádeje, ktoré pomáha onkologicky chorým deťom. Moje dobrovoľnícke aktivity v tejto organizácii vnímam ako prirodzené prepojenie osobných hodnôt a profesijného rastu, pričom ma motivuje najmä to, že môžem konkrétnymi činmi prispieť k zlepšeniu života detí a ich rodín. Verím, že práve kombinácia odbornej pripravenosti a úprimnej chuti pomáhať je to, čo môžem priniesť do sveta verejných a neziskových služieb. 

V rámci Študentskej vedeckej aktivity, počas ktorej študenti prezentujú svoje odborné práce a výskum, ste so svojou prácou vyhrali prvé miesto. O čom bola? 

V rámci Študentskej vedeckej aktivity, ktorej cieľom bolo identifikovať a navrhnúť spôsoby redukcie nežiadúceho správania v zdravotníctve, sme sa vo svojej práci zamerali na problematiku nadmerného predpisovania antibiotík. Predmetom nášho výskumu bola antimikrobiálna rezistencia (AMR) a jej súvislosť s mierou povedomia lekárov, keďže práve ich rozhodovanie pri predpisovaní antibiotík zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní tejto problematiky. Skúmali sme faktory ovplyvňujúce správanie lekárov, ako aj širšie dôsledky tohto javu na verejné zdravie. 

Keďže ide o komplexný a multifaktoriálny problém, v diplomovej práci sme rozšírili výskum aj o ďalšie skupiny respondentov – farmaceutov, zdravotníckych pracovníkov, veterinárov a verejnosť. Problém antibiotickej rezistencie si totiž vyžaduje multidisciplinárny prístup a spoluprácu všetkých zúčastnených aktérov. 

Antimikrobiálna rezistencia má obzvlášť vážne dôsledky pre zraniteľné skupiny pacientov – najmä onkologicky choré deti. U týchto pacientov môžu infekcie spôsobené rezistentnými baktériami vážne ohroziť priebeh liečby, oddialiť ju alebo priamo narušiť, čo negatívne ovplyvňuje prognózu. Liečba si často vyžaduje špeciálne antibiotiká, častejšie hospitalizácie, izolačné opatrenia a intenzívnejší dohľad, čo výrazne zvyšuje nároky na nemocničné systémy a náklady na zdravotnú starostlivosť. Dopad to má aj na naše budúce generácie, keďže sa môže stať, že ATB nebudú dostupné.

"Antibiotiká a antibiotická účinnosť predstavujú vyčerpateľný zdroj. Preto by sme k nim mali pristupovať ako k vzácnym liekom a uprednostňovať ich obozretné používanie."

Práve tieto súvislosti tvorili ústrednú tému mojej diplomovej práce, v ktorej sa venujem nadmernej spotrebe antibiotík ako prejavu nežiadúceho správania a jeho dopadom na verejné zdravie. S touto problematikou som sa stretla aj vo svojej praxi farmaceutického laboranta v lekárni, kde som mala možnosť pozorovať predpisovanie antibiotík a iracionálne správanie pacientov aj z praktickej perspektívy. Častokrát sa nám stávalo, že pacienti si mysleli, že antibiotiká zaberajú aj na vírusové ochorenia, a tým pádom mali tendenciu dožadovať sa antibiotík.  

Tak isto je potrebné zvážiť aj dopad na životné prostredie, ktoré má vplyv na naše zdravie. Zvyšky antibiotík sa dostávajú do čističiek odpadových vôd a následne do prírody, kde môžu prispievať k šíreniu rezistencie. Problémom je aj nesprávne likvidovanie liekov či nadmerné používanie antibiotík v poľnohospodárstve. 

V našej práci sme zároveň využili poznatky z behaviorálnej ekonómie. V rámci študentskej vedeckej aktivity sme pripravili dotazník „Strážca antibiotík“, ktorý obsahoval behaviorálnu intervenciu vo forme osobného záväzku a možnosti získať certifikát Strážcu antibiotík ako symbolickú odmenu za účasť. Podobný dotazníkový prieskum realizovali aj vo Veľkej Británii a my sme sa ním inšpirovali.  

Touto cestou by som sa chcela úprimne poďakovať lekárkam z Detskej fakultnej nemocnice BB, ako aj všetkým respondentom, ktorí sa zapojili do výskumu. Ich ochota podeliť sa o svoje skúsenosti bola pre našu prácu nesmierne cenná. Ďakujem taktiež Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) za zdieľanie dotazníka prostredníctvom svojich sociálnych sietí, inštitúcii INESS, veterinárnej nemocnici MARFILVET za poskytnutie loga na certifikát a Rozvojovej agentúre Dobrý kraj, ktorá mi umožnila realizovať odbornú stáž, v rámci ktorej vznikol vzdelávací workshop na zvýšenie povedomia o probléme antibiotickej rezistencie medzi študentmi vo Welcome HUB-e, ako aj informačná brožúra určená širokej verejnosti. 

Zároveň vyjadrujem poďakovanie Ekonomickej fakulte UMB za vytvorenie podmienok pre realizáciu tejto práce a predovšetkým mojej školiteľke, Ing. Jakuš Muthovej, PhD., za odborné vedenie, cenné rady a podporu počas celého výskumu. 

Odmenu za Vaše umiestnenie vo výške 200 eur ste sa rozhodli venovať Svetielku nádeje a my sme za to veľmi vďační. Čo by ste odporučili tým, ktorí chcú tiež nejako pomôcť ťažko chorým deťom alebo rozmýšľajú nad dobrovoľníctvom? 

Určite svoje rozhodnutie neodkladať na neskôr, keď bude vhodný čas alebo príležitosť, lebo keď si to človek skúsi, tak mu to jednoznačne prinesie veľa pozitívnych veci do života a vnútorne ho to obohatí. Pre mňa to bola taká vnútorná motivácia zúčastniť sa ŠVA a ak sa podarí, pokúsiť sa získať peniažky pre Svetielko nádeje. Ak mám pravdu povedať, tak pri všetkých tých povinnostiach by som veľmi motiváciu nemala. Určite sa to stáva aj pohonným motorom k lepším výsledkom. Myslím že každý z nás si vie nájsť nejaký spôsob ako by mohol aj svojím málom pomôcť. Pre mňa to naozaj bolo to najmenej, čo som mohla pre malých veľkých hrdinov urobiť. :)