Je v poriadku, ak spočiatku smútiaci nevidia možnosti vyrovnania sa so stratou milovaného dieťaťa. Isté však je, že pomáha, ak má smútiaci možnosť sa o tom porozprávať, ak sa má s kým o svoje pocity a emócie podeliť. Bolesť sa po zvyšok života pravdepodobne bude vracať, no bude strácať na intenzite.

Dlhoročná prax a skúsenosti pri práci s pozostalými ukazujú, že zdieľanie pocitov spojených so stratou dieťaťa s ľuďmi s podobnou životnou skúsenosťou môže pomôcť. Naším hlavným cieľom je vytvorenie bezpečnej atmosféry, v ktorej by toto zdieľanie mohlo prebiehať.

ČO, KOMU A AKO PONÚKAME?

Jednou z možností ako sa vyrovnať so stratou milovaného dieťaťa je vyhľadať pomoc odborníka. V rámci pomoci pre pozostalých ponúkame bezplatne možnosť zúčastniť sa stretnutí podporných skupín. Tie prebiehajú približne v 6-týždňových intervaloch v administratívnej budove OZ Svetielko nádeje na Tajovského ulici č. 55 v Banskej Bystrici v priestoroch na to vyčlenených, a to vždy v piatky o 16:00 a sú určené pre:

• rodičov (páry alebo jednotlivcov), ktorí prišli o dieťa v dôsledku onkologického alebo iného závažného ochorenia,

• súrodencov týchto detí,

• starých rodičov týchto detí,

• pre každého zo širšieho rodinného príbuzenstva týchto detí.

Do podpornej skupiny odporúčame zapojiť sa najskôr po 3 mesiacoch od úmrtia dieťaťa. Približné trvanie stretnutia skupiny je do 120 min. Skupiny sú vedené psychológom a sociálnym pracovníkom OZ Svetielko nádeje. Pokiaľ by mal niekto z rôznych dôvodov zábrany rozprávať sa v skupine, je možnosť dohodnúť si individuálne stretnutie.

Smrť milovaného dieťaťa predstavuje pre pozostalých obrovský nápor na ich psychiku a je mnoho emócií, ktoré v nich môžu prevládať: veľký žiaľ, smútok, úzkosť, nepokoj, depresívne stavy, pocity viny, beznádej, strach, prázdnota, osamelosť, hanba, hnev či iné.

Môžu sa pridružiť poruchy pamäte, ťažkosti s udržaním pozornosti či poruchy spánku. V období smútenia sa tiež môžu vyskytnúť halucinácie. Tie však nemusia byť známkou duševnej choroby: väčšinou ide o prejav hlbokej bolesti a túžby po stretnutí sa s milovaným dieťaťom, o ktoré človek prišiel. Človek môže počuť hlas, cítiť prítomnosť milovaného dieťaťa, môže mať sny – viac či menej príjemné. Niekedy môžu prežívané pocity pretrvávať aj dlhšiu dobu.

Z vyjadrení samotných smútiacich: