Žiadne produkty v košíku.
Rôznymi aktivitami a liečebnými metódami prispôsobenými individuálnym potrebám detských pacientov im pomáhame nájsť ten najvhodnejší spôsob ako prežívať svoje ťažkosti aj radosti.
Samotná liečba má vplyv nielen na ich fyzický zdravotný stav, ale aj na ten psychický. Deti sú na dlhé týždne, niekedy mesiace, hospitalizované a izolované od rodiny a kamarátov. V cudzom prostredí prechádzajú obdobiami nechutenstva, nevoľností, zvracania, bolesti a zmenou telesného výzoru.
Častým sprievodným javom pri hospitalizácii detí na Klinike pediatrickej onkológie a hematológie SZU sú regresné tendencie ich vývinu. Deti sú prirodzene viac utiahnuté, rezervované vo svojich prejavoch a správaní, prežívajú pocity strachu, stresu, mladšie deti sa vedia viac upnúť na rodiča, ktorý je s nimi hospitalizovaný.
Snahou liečebnej pedagogičky Svetielka nádeje je, aby dieťa nestratilo vnímanie svojej sociálnej inklúzie (minimalizácia sociálneho vylúčenia zo spoločnosti) ani keď je odkázané na dlhodobú pomoc iných (hospitalizácia, udržiavacia liečba alebo paliatívna starostlivosť). Rovnako aj to, aby sa dieťa cítilo rešpektované a kompetentné riešiť svoje problémy sebe vlastným spôsobom (s ohľadom na vek a možnosti dieťaťa).
Liečebný pedagóg nie je výchovnou autoritou, ale sprevádzajúcou osobou, ktorá prežíva s dieťaťom jeho ťažkosti aj úspechy.
Citlivou a úprimnou komunikáciou spoznáva dieťa aj rodiča, buduje si s nimi vzájomný vzťah dôvery. Pomáha im zorientovať sa v novej životnej situácii a v novom prostredí.
Rešpektovaním individuálneho tempa a práce dieťaťa a jeho potrieb aplikuje vhodné typy liečebno-pedagogických programov zamerané na zvládanie liečebného procesu, zvládanie bolesti a podpory pohyblivosti končatín, motorických schopností a celkového vývoja a vývinu dieťaťa.
Cez rôzne špecializované hrové a kreatívne aktivity pomáha dieťaťu rozvíjať jeho schopnosti a danosti, posilňovať sebavedomie, cítiť sa bezpečne a slobodne v rámci možností životnej etapy, ktorou prechádza. Rovnako ponúka dieťaťu priestor prijatia a dôvery, kde môže dieťa prejaviť aj svoje negatívne emócie (hnev, krik, búchanie, plač).
Prostredníctvom expresívnych terapií, a to predovšetkým arteterapiou, muzikoterapiou, psychomotorickou terapiou a terapiou hrou sa snaží v deťoch prebudiť záujem o aktivizovanú činnosť a sprostredkovanie nových sociálnych zážitkov.
Na Klinike pediatrickej onkológie a hematológie SZU úzko spolupracuje a koordinuje svoju prácu s ďalšími zdravotnými odborníkmi ako sú ošetrujúci lekári, zdravotné sestry, psychológ, sociálny pracovník a iný zdravotnícky personál.
