V nemocnici sa každý deň bojuje o to najcennejšie. No deti tu nechcú len bojovať – chcú žiť, smiať sa a byť deťmi. Práve preto za nimi prichádzajú špeciálne vycvičené psy Amir a Clark. Prinášajú im nádej a chvíle, kedy choroba prestáva existovať.

Keď je Clark „mimo“ a Amir zodpovedný brat

Dlhodobý pobyt v nemocnici prináša únavu a stereotyp, no príchod štvornohých terapeutov tento svet okamžite rozžiari. Emka sa ich vždy nevie dočkať. „Caniska je super! Clark je úplne mimo, presne ako ja! Zato Amir je ako jeho starší brat, zodpovedný a ukážkový,“ hovorí s úsmevom. Pre deti je to vzácny kontakt so svetom „vonku“, ktorý im tak veľmi chýba.

Ako zlomený indiánsky šíp

Canisterapeut Miroslav Suja, ktorý sa tejto práci venuje od roku 2007, zažil mnoho príbehov. Na detskú onkológiu prichádzajú s Amirom a Clarkom každý pondelok už takmer dva roky. „Zo začiatku som sa z nemocnice vracal ako zlomený indiánsky šíp. Musel som vliezť do potoka a dočerpávať energiu. Na rukách a nohách sa mi vyhodil ekzém. Trvalo niekoľko mesiacov, kým som sa naučil spracovávať situácie, ktoré v nemocnici zažívame. Nikdy som nechcel pracovať s deťmi, bál som sa tej bolesti. Stále je to náročné, má to však obrovský význam, pre deti, aj pre mňa samotného“ vysvetľuje Miro.

Teo, mladý muž s nezabudnuteľnou iskrou

Jedno z detí zostane Mirovi v srdci už navždy. Teo.

„Už je medzi anjelmi, ale v mojom srdci bude, kým tu budem ja,“ hovorí ticho a pokračuje, „ Teo bol stelesnením spontánnosti a radosti. Na každé stretnutie so psami prišiel s nadšením, ktoré pohltilo celé okolie. Ukázal všetkým, že dôležitý je prítomný okamih a úsmev, o ktorý sa dokázal podeliť s každým.”

Zmena, ktorú vidno okamžite

 „Deti na onkológii sa nesťažujú. Zvládnu viac než my dospelí. Canisterapia je spôsob, ako potešiť, rozhýbať a vrátiť do tvárí farbu,“ vysvetľuje Miroslav Suja. Zmena je vidieť okamžite – deti, ktoré prišli rezervované, odchádzajú veselé a nabité novou energiou.

Rozdiel medzi príchodom a odchodom z terapie je podľa Miroslava Suju citeľný.

 „Nedávno tu bol chlapec, ktorý vždy prišiel rezervovane. Odchádzal veselý. A minulý týždeň už cez chodbu utekal za psami.“

Terapeutické psy sú na kontakt s pacientmi špeciálne trénované od útleho veku. Ich zdravotný stav je prísne sledovaný a spĺňajú hygienické podmienky potrebné pre prácu v nemocničnom prostredí. Predstavujú tak bezpečný spôsob, ako deťom priniesť kontakt so zvieraťom aj tam, kde to bežne nie je možné.

Mnohé z nich majú doma vlastného psa, ktorého počas hospitalizácie mesiace nevidia. Aj preto je pre nich stretnutie so štvornohým terapeutom niečím výnimočným.

236 stretnutí so psami priamo v nemocnici

Vďaka vašej pomoci sa Svetielku nádeje podarilo v roku 2025 zrealizovať 236 canisterapeutických stretnutí priamo na onkologickom oddelení. Pondelky sú tu citeľne „iné“. Každé jedno stretnutie znamená pre deti výnimočný čas, keď nemusia myslieť na liečbu. Čas, keď sa nemocnica naplní smiechom. A presne o to ide – aby deti nemuseli len bojovať. Aby mohli žiť.