Sú Vianoce, na ktoré sa nezabúda. Nie kvôli drahým darčekom, ale pre vetu, ktorá má nevyčísliteľnú hodnotu. „Keď sa dnes obzriem späť, prvé, čo sa mi vybaví, je Štedrý deň. A moment, keď nám pani doktorka povedala, že sa stal taký malý zázrak. Že výsledky sú dobré a rakovina ustupuje,“ spomína mamička malého Tobiáša.

Diagnóza, ktorú nechce počuť žiaden rodič

Všetko sa to začalo na Mikuláša 2024. Tobiáš mal vtedy len dva roky, keď mu lekári diagnostikovali leukémiu (typ ALL B). Z jedného dňa sa stali týždne a nakoniec desať mesiacov, ktoré strávili za múrmi detskej onkológie. Pre matku štyroch detí to bola obrovská skúška. Kým ona bojovala o život syna v nemocnici, doma ju potrebovali ďalšie tri deti a manžel.

Najťažšie chvíle prišli, keď bol Tobiáš na kortikoidoch. „Spala som možno dve-tri hodiny denne. Dvadsaťdva nocí po sebe,“ opisuje mamička totálne vyčerpanie. Synček bol nepokojný, neustále hladný a jeho stav si vyžadoval 100 % pozornosť dňom i nocou. „Mala som pocit, že sa už-už zrútim. Úplne,“ priznáva úprimne.

Modlitba, ktorú niekto vyslyšal

V momente najväčšieho zúfalstva sa mamička v duchu obrátila nahor. „Pamätám si, že som sa modlila: Pane Bože, ja už to nedávam. Nech mi nejako pomôže,“ hovorí o chvíli, kedy siahla na dno svojich síl. O pár minút sa otvorili dvere a vošla dobrovoľníčka z organizácie Svetielko nádeje.

Zaujímavosťou je, že dievča jej neskôr priznalo, že sa mu v ten deň na oddelenie vôbec nechcelo ísť, no cítilo silné vnútorné nutkanie. Tento rozhovor a vedomie, že niekto pri nej sedí a počúva ju, bol pre vyčerpanú mamu kľúčovým bodom zlomu.

Svetielko nádeje: Malé veci, ktoré robia veľké dni

Organizácia Svetielko nádeje sa pre rodinu stala oporou v mnohých podobách. Pre mamičku to nie je len organizácia, ale výnimoční ľudia, ktorí sa stali jej priateľmi. Ich pomoc uľahčovala život na oddelení každý deň: Chladnička plná potravín pre rodičov priamo na oddelení. Canisterapia, spoločné pečenie palaciniek či premietanie filmov, ktoré deťom vracali úsmev na tvár. „Neviem, ako by sme to zvládli bez nich,“ hovorí úprimne. „Dodnes ich pomoc nekončí. Stále nám pomáhajú s odvozom. Pri štyroch deťoch a práci by sme to bez nich nezvládli.“

Nový život a odkaz pre ostatné mamy

Dnes je už Tobiáš doma a hoci liečba pokračuje ambulantne, rodina si užíva každú spoločnú sekundu. „Zmenilo ma to. Som pokojnejšia a vďačnejšia za obyčajné chvíle – za to, že máme zdravie, že máme kde bývať,“ uzatvára mamička.

Všetkým mamám, ktoré sa práve dozvedeli krutú diagnózu svojho dieťaťa, posiela silný odkaz: „Je to veľmi náročné, cítim s tebou. Ale zvládneš to. Aj keď to teraz vyzerá hrozne, v konečnom dôsledku vás to v živote posunie ďalej a prinesie vám to aj niečo dobré“.