Žiadne produkty v košíku.
Myslíme si, že veľké zmeny dokážu iba veľké firmy či nadácie. Juraj Vnuk však ukazuje, že stačí odhodlanie jedného človeka. Z obyčajného tenisového turnaja vytvoril projekt, ktorý už priniesol desiatky tisíc eur na pomoc detským onkologickým pacientom. Jeho príbeh je dôkazom, že skutočná sila darcovstva sa začína rozhodnutím pomôcť.
Juraj Vnuk premenil svoju vďačnosť za druhú šancu na pomoc druhým a dnes jeho benefičné tenisové turnaje spájajú stovky ľudí aj desaťtisíce eur pre dobrú vec. V rozhovore prezrádza, prečo sa rozhodol podporovať Svetielko nádeje a prečo verí, že každý z nás môže byť svetielkom nádeje pre niekoho iného.
Prečo ste sa rozhodli podporovať práve Svetielko nádeje? Čím vás oslovila naša práca a čo pre vás znamená byť súčasťou tohto príbehu?
Herec Ján Dobrík pôsobil v žilinskom divadle a vďaka mojej práci novinára sa poznáme, tak som ho oslovil s možnosťou, že výťažok by sme radi venovali Svetielku nádeje, pretože aj on sám pomáhal napríklad cez dražbu obrazov a osobným príbehom z jeho rodiny. Stal sa ambasádorom turnaja a táto spolupráca sa nám páčila, tak sme si stanovili jednotný koncept od roku 2024, že polovicu vyzbieranej sumy venujeme pre Žilinskú nemocnicu a tú druhú pre Svetielko nádeje. Pre bežnú verejnosť je práca tejto organizácie neraz neviditeľná, no pri, bohužiaľ, osobnej skúsenosti rodín priam neoceniteľná. Ťažko to slovami vôbec opísať.
Určite váš pohľad na život zmenila aj rakovina. Bol to práve tento moment, ktorý vás priviedol k rozhodnutiu pomáhať onkologickým pacientom a organizáciám, ako je naša?
Už pred touto chorobou sme robili tenisové turnaje s jasnou myšlienkou pomoci druhým. Je úsmevné, že sedem rokov dozadu sa nám podarilo v rodnej obci Kysucký Lieskovec vyzbierať sumu 250 eur. Rakovina ma príliš nezmenila, verím, že vďaka nej som sa stal lepším človekom. Pre mňa sú tieto akcie povinnosť, splnenie sľubu Bohu ako poďakovanie za opätovný dar života a vrátenie talentov spoločnosti. Ani sa mi nesnívalo, že sa nám podarí niekedy vybrať za jeden ročník sumu 18 000 eur, no je to požehnané dielo zhora. Iba jeden čistý fakt, za šesť ročníkov turnaja nám ani raz tenisovú akciu neprekazil dážď. Posledný ročník týždeň pred turnajom panovali tropické horúčavy, my sme chytili ideálne počasie pre tenis bez kvapky dažďa, čo už nikto z nás nevníma ako náhodu. Vraj aktuálny pápež je vášnivý tenista, tak možno aj Šéf Šefov hore zo všetkých športov najviac miluje tenis (smiech).
Vďaka vašim charitatívnym tenisovým turnajom sa podarilo vyzbierať už desiatky tisíc eur. V čom podľa vás spočíva tajomstvo toho, že ľudia sú ochotní opakovane prísť a pomôcť?
Predávame emóciu. Ak niekto raz príde na náš turnaj, tak sa chce vždy znova vrátiť. Každým rokom sa level kvality nielen hry, ale aj spoločenskej udalosti posúva nahor. Pravý zmysel akcie už takmer za tie roky pochopili azda všetci. Skutočné tajomstvo sa deje pár mesiacov vopred, lebo dostal som dar byť až neskutočne otravný a oslovujem sponzorov krížom-krážom. Nejak nepoznám tú pomyselnú hranicu odmietnutia, i preto sa nám podarilo aktuálny ročník mať 48 platiacich sponzorov a 70 cien v tombole. K tomu treba prirátať aj skvelý organizačný tím, kde každý pracuje zadarmo plus množstvo ostatných služieb robíme ako barter. V skratke, ľudia nám už za tie roky veria, že to robíme s čistým úmyslom.
Čo by podľa vás mohol urobiť každý z nás, aby bol svet o trochu lepším miestom?
Otvoriť oči. Pomáhaj tam, kde dovidíš a kde nie, nech pomáhajú iní. Okolo nás je toho toľko, len musíme troška chcieť. Ale možno by aj stačilo, keby sme odstránili typickú slovenskú vlastnosť, ktorou je bezbreho kradnúť. Potom by ostávali peniaze na všetko podstatné , len to je asi rozprávkový postoj. Ak by všetko zas malo správnu cestu, tak ani vaša organizácia by nemohla fungovať, takže tým našim slovenským zlodejom by sme mali adresovať „úprimné ďakujeme.“ (smiech). Bez nich by Svetielko ako aj iné organizácie neexistovali...
Mnohí ľudia by radi pomáhali, no nevedia, kde začať. Čo by ste im poradili? Prečo má podľa vás zmysel stať sa súčasťou pomoci druhým a čo vám to prináša?
Žijeme v dobe technológii, tak stačí zadať do umelej inteligencie text a tá vám poradí (smiech). Vždy je však náročné pretaviť slová do skutkov. Ako som spomínal, pre mňa je toto povinnosť, nič iné. Avšak pomoc druhým by mala byť pre spoločnosť prirodzená, veľa o nej písať netreba. My však dokážeme mnoho rozprávať, čítať, počúvať, ale potom už konať nám nejde. Tiež sa tu rozmohla skupina formálnych ľudí na úkor obsahu, kde si vyžadujeme slušnosť slova, no často zabúdame na tú pravú slušnosť, ktorá sa prejavuje skutkami. Bolo by dobré, keby spoločnosť vedela dešifrovať formu od obsahu. Vrátim sa k predošlej otázke, kde tí naši slovenskí zlodeji majú častokrát krásnu formu, nablýskané obleky, ale obsahovo sú prázdni. Prečo pomáhať druhým? Každú lásku si musíte uživotniť, doslova chytiť. Vyskúšajte raz druhému človeku nezištne pomôcť a potom sa pýtajte, čo ste ucítili. Urobte to znova a znova sa spýtajte. To sa len už umelej inteligencie nepýtajte, živé skutky lásky vám dajú odpovede priamo z hĺbky vášho srdca. Držím palce a buďte zdraví.
To, čo sa začalo ako malá myšlienka pomáhať, sa rok po roku menilo na projekt s čoraz väčším dosahom. Spolu za 6 rokov to bolo cez 20 000 eur putovalo priamo Svetielku nádeje.
Príbeh Juraja Vnuka dokazuje, že na veľké skutky netreba miliónové rozpočty ani veľké organizácie. Stačí odhodlanie jedného človeka, ktorý sa rozhodne konať. To, čo sa začalo malým tenisovým turnajom, dnes prináša pomoc onkologickým pacientom a ich rodinám. Je to dôkaz, že sila jednotlivca dokáže inšpirovať stovky ďalších ľudí a meniť životy. Pretože skutočná pomoc sa nezačína veľkým šekom, ale rozhodnutím podať pomocnú ruku. Buďte ako Juraj.
Zdieľajte tento článok
