Žiadne produkty v košíku.
Škola v nemocnici zohráva počas hospitalizácie detských pacientov dôležitú úlohu: deti vďaka nej aj napriek zdravotným komplikáciám môžu pokračovať vo vzdelávaní. To znamená, že keď sa po skončení liečby vrátia do svojej školy, nezaostávajú s učivom a nemusia ani opakovať ročník (či už kvôli chýbajúcemu hodnoteniu alebo vymeškaným hodinám).
„Postupujeme podľa Školského vzdelávacieho programu pre deti choré a zdravotne oslabené a máme učebné plány a osnovy mierne upravené oproti kmeňovým školám, ale víziou našej školy je udržať kontinuitu vo vzdelávaní,“ potvrdila riaditeľka Mgr. Eva Hubáčková. „Musíme teda odučiť všetko tak, ako majú deti dané na bežných školách a iba mierne to redukujeme.“
„Pri individuálnom vyučovaní na izbe hneď aj vidíme, čo dieťaťu nejde, čo nevie a môžeme si látku lepšie vysvetliť a precvičiť,“ vysvetlila zástupkyňa riaditeľky Mgr. Mária Lauková. „Niektorých môže prekvapiť, že aj slabší žiak u nás dostáva lepšie známky – no my mu ich nedávame len tak, on si ich svojou prácou naozaj zaslúži. A individuálny prístup chvália aj samotné deti.“
Skupinové vyučovanie v triedach je však tiež súčasťou vzdelávania v nemocnici a zmena prostredia aj štýlu výučby deťom prospieva. „Na vybrané oddelenie idú vždy dve kolegyne – jedna sa venuje individuálnej výučbe a druhá si pozbiera do triedy tie deti, ktorým zdravotný stav umožňuje učiť sa mimo izby. Tak vznikajú rôznorodé skupiny,“ objasnila pani riaditeľka. „Využívame tiež rôzne vyučovanie pomôcky: učebnice, tablety, počítače či rôzne výukové programy – aby deti neboli odtrhnuté od tých činností, ktoré sú dopriate ich spolužiakom v bežných školách.“
Hoci vyučovanie v nemocnici prebieha dopoludnia, rozvrh vyzerá mierne odlišne. Počas hospitalizácie sa deti môžu učiť maximálne 15 vyučovacích jednotiek za týždeň, no jedna takáto jednotka môže byť – a často aj je – kratšia než klasická vyučovacia hodina. Podľa zdravotného stavu dieťaťa sa potom prispôsobuje počet týchto vyučovacích jednotiek denne: niekto zvládne tri, niekto iba dve alebo jednu. V rámci nich deti vždy absolvujú jeden, dva alebo (ideálne) tri predmety.
„Existuje aj takzvaný špeciálno-výchovný program pre deti so zhoršeným zdravotným stavom, ktoré sa nevládzu klasicky učiť. Tým napríklad chodíme čítať z knihy, púšťame im hudbu, rozprávame sa alebo robíme tvorivú činnosť. Venujeme sa každému,“ dodala pani zástupkyňa.
Ako pani zástupkyňa vysvetlila: „Okrem toho sledujeme čo sa deje na rôznych základných školách a naše deti do všetkého zapájame, aby neboli o nič ukrátené. Hlásime sa napríklad do rôznych výtvarných a literárnych súťaží – a vyhrávame ich. Deti sú až prekvapené, že v nemocnici môžu tvoriť tak, aby boli úspešné.“
Podobne ako v bežných školách, aj tu sú deti priebežne hodnotené (známkou alebo slovne, ako má zaužívané škola dieťaťa) a nemocničná škola im navrhuje aj známky na vysvedčenie. No keď je to potrebné, pani učiteľky ich pripravujú aj na väčšie skúšky – napríklad prijímačky na strednú školu.
„Robíme však aj veci navyše. Tvorivé dielne, ale máme aj veľa besied, školských aktivít, organizujeme divadelné predstavenia, deti navštevujú športovci, vojaci, ale aj deti z iných škôl – napríklad detské folklórne súbory a podobne. Akurát v poslednej dobe to bolo obmedzené covidom, chrípkovou situáciou a zákazom návštev,“ vymenovala pani riaditeľka. „Stáva sa, že mnohí práve tu vidia po prvýkrát bábku alebo hudobný nástroj a môžu si ich prezrieť, chytiť do ruky, vyskúšať. Potom sú aj momenty, keď má byť nejaké dieťa prepustené domov a ono nechce ísť, lebo vie, že budeme robiť nejakú aktivitu, ktorej sa chce zúčastniť tiež.“
„Táto škola je pre deti ďalšou motiváciou navyše,“ povedala pani riaditeľka. „Do nemocnice často chodia s obavami z prepadnutia, z toho, že budú meškať za svojimi spolužiakmi a skončia v inej triede, no práve vďaka vyučovaniu v nemocnici majú šancu udržať krok s vyučovaním vo svojej kmeňovej škole a po skončení hospitalizácie sa vrátiť do známeho prostredia. Sú motivovaní tým, že chcú pokračovať a majú šancu pokračovať – nezastavia sa kvôli chorobe.“
„Všetko, čo robíme, robíme preto, aby deti boli spokojné,“ zhodnú sa pani riaditeľka aj pani zástupkyňa. „Aby nezameškali nič v škole a aby mali aj veľa prirodzenej detskej radosti a zážitkov.“
Vo Svetielku nádeje si mimoriadne vážime prácu pedagogického zboru, ako aj všetkých spolupracovníkov, ktorí Základnej škole pri nemocničnom zariadení v Banskej Bystrici pomáhajú pri vzdelávaní a výchove detských pacientov. Počas hospitalizácie a liečby sú nenahraditeľnou súčasťou sveta detí, ktoré trávia v nemocnici dlhý čas. Sme im veľmi vďační za to, že ho robia lepším a prajeme im veľa síl a úspechov v ich práci.
Zdieľajte tento článok
